o podivuhodnostiach života

Ako Stoltenberg hovoril týmito slovami, 49. pobaltské operácie prebiehajúce od 1. do 16. júna prebiehali ako najväčšie cvičenie NATO v Baltskom mori, ktoré už obsahovalo asi ’30 lodí a ponoriek a 30 lietadiel, vykonávajúcich protivzdušnú obranu, protiponorkové vojny, námorné zákazy a banské protiopatrenia‘. Ale v reakcii na to Moskva posilnila svoje obrnené sily, ktorým čelí Európa.

Medzitým na Čínsku oblasť v Tichomorí dorazili tri lietadlové lode (prvá USS Theodore Roosevelt, USS Ronald Reagan a USS Nimitz) so súhlasom Výboru pre ozbrojené sily Senátu vo výške 6 miliárd dolárov na prostriedky pre kompletnú tichomorskú obrannú iniciatívu, ktoré uviedli Defense News, “pošlú silný signál pre Čínsku komunistickú stranu, že Amerika je odhodlaná hájiť naše záujmy!

A to aj v Indicko-tichomorskej oblasti, ktorá zákonne patrí Číne! Výbor už tiež schválil aj operačné miesto vzdušných síl USA v Indo-tichomorskej oblasti pre prúdové lietadlá F-35A ale s cieľom ‚uprednostniť ochranu leteckých základní, ktoré by mohli byť napadnuté súčasnými alebo vznikajúcimi raketami a pokročilými hypersonickými raketami, najmä z Číny‘.

Ďalší zápalový predchodca pre konfrontáciu prišiel zo správy Študijného výboru republikánskej republiky, ktorej spoluautorom je US minister zahraničných vecí Pompeo, ktorý žiada sankcionovať čínske vedenie, a uviesť Rusko ako štátneho sponzora terorizmu a povoliť použitie vojenských síl proti komukoľvek na zozname zahraničných teroristických organizácií.

Keď si uvedomíme, že na tomto zozname je tiež náhodou veľká časť iránskej revolučnej gardy, preto nie je ťažké pochopiť, ako rýchlo možno krajiny, ktoré obchodujú s Iránom, považovať za ‚štátnych sponzorov terorizmu‘, čo však odôvodňuje použitie vojenskej sily z Ameriky. Pri tejto úrovni výslovného antagonizmu a duplicity nie je vôbec divu pre postoj Čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Čína toto 10. júna oznámila, že sa nezúčastní na spoločných trojstranných rozhovoroch o odzbrojení medzi USA a Ruskom. Ak by Amerika preukázala koherentný úmysel posunúť svoju doktrínu zahraničnej politiky smerom ku skutočnej perspektíve spolupráce, Čína by nepochybne prijala takéto vážne návrhy. Čína však dovtedy nie je ochotná stratiť žiadnu časť svojho malého nukleárneho arzenálu.