Aristoteles, Niccolò Machiavelli, Alexis de Tocqueville, Adam Smith a Karl Marx založili svoje filozofie na pochopení, že medzi bohatými a ostatnými z nás je prirodzený antagonizmus. Záujmy bohatých nie sú naše záujmy. Pravdy bohatých nie sú naše pravdy. Život bohatých nie je náš život. Veľké bohatstvo nielenže opovrhuje tými, ktorí ho nemajú, ale oprávňuje oligarchov platiť armádam právnikov, publicistov, politikov, sudcov, akademických pracovníkov a novinárov, aby odmietli a kontrolovali verejnú diskusiu a potlačili nesúhlas.
Neoliberalizmus, deindustrializácia, ničenie odborových zväzov, sekanie a dokonca odstránenie daní bohatých a korporácií, voľný obchod, globalizácia, štát dozoru, nekonečná vojna a úsporné opatrenia – ideológie alebo nástroje, ktoré používajú oligarchovia na podporu svojich vlastných záujmov – prezentované verejnosti ako prirodzený zákon, mechanizmy sociálneho a hospodárskeho pokroku, aj keď oligarchovia dynamizujú základy liberálnej demokracie a zhoršujú klimatickú krízu, ktorá môže ohroziť ľudský život.
Oligarchovia radi hovoria o rase. Radi hovoria o sexuálnej identite a pohlaví. Radi hovoria o vlastenectve. Radi hovoria o náboženstve. Radi hovoria o prisťahovalectve. Radi hovoria o potratoch. Radi hovoria o ovládaní zbrane. Radi hovoria o kultúrnej degenerácii alebo kultúrnej slobode. Nie sú radi, keď hovoríme o triedách! Keď sa oligarchovia zmocnia moci, napísal Aristoteles, spoločnosť musí buď prijať tyranie, alebo zvoliť revolúciu. Rasa, pohlavie, náboženstvo…atď sú otázky, ktoré sa používajú na rozdelenie verejnosti – rozdeľ a panuj!
Celá debata | RSS tejto debaty