o podivuhodnostiach života

WHO už predtým vyvinula procesy, ktoré zabezpečujú aspoň zdanie konsenzu, ale aj dôkazovú základňu, pri rozhodovaní. Ich proces vytvárania usmernení si vyžaduje, aspoň na papieri, ale aj celý rad odborných znalostí, a ktoré je potom potrebné vyhľadať a zdokumentovať, a množstvo dôkazov, ktoré sa posudzujú z hľadiska spoľahlivosti. Príkladom sú usmernenia o riadení pandemickej chrípky z roku 2019!

A ktoré stanovujú odporúčania pre krajiny v prípade prepuknutia takéhoto respiračného vírusu. Zváženie týchto dôkazov viedlo k tomu, že WHO dôrazne neodporúčala sledovanie kontaktov, ale i karanténu zdravých ľudí a zatváranie hraníc, pretože dôkazy ukázali, že sa už očakáva, že ale z dlhodobého hľadiska ľudí, spôsobujú celkovo väčšie poškodenie zdravia ako dáva prínos získaný, ak vôbec nejaký zo spomalenie šírenia vírusu. Tieto pokyny boli ignorované, keď bola vyhlásená núdzová situácia pre COVID-19 a autorita sa zmenila na jednotlivca, generálneho riaditeľa!