Len o jednom takom pevnom a faktickom dôkaze kniha Skutky apoštolov, pod inšpiráciou napísanou lekárom Lukášom, informuje: ‘(apoštol) Peter sa ujal slova a povedal (Kornéliovi, rimskemu vojakovi, ktorý sa stal veriacim aj s jeho rodinou)…sme svedkami (spolu s asi 500 veriacimi) všetkého, čo robil v judskej krajine a v Jeruzaleme. Ale povesili ho na kôl a usmrtili. Boh ho však na tretí deň vzkriesil a umožnil, aby sa zjavoval ľuďom – nie všetkým, ale svedkom, ktorých vopred určil Boh, nám, čo sme s ním jedli a pili po jeho vzkriesení z mŕtvych’!
Takže Ježiš Kristus bol verný svojmu slovu, že svet neveriacich ho po jeho smrti už nikdy nevidel! Vidieť ho mohli iba veriaci, ktorých predurčil sám Boh. Podľa tohto vzoru neveriaci svet uvidí len znamenia Syna človeka v nebi a bude sa biť v zármutku, zatiaľ čo vyvolení ho budú vidieť tak, ako to ostatní ľudia nemôžu. Týmto spôsobom sa naplnia slová apoštola: ‘Milovaní, teraz sme Božími deťmi, ale ešte sa neukázalo, akými budeme. Vieme však, že keď sa zjaví, budeme ako on, lebo ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto vkladá svoju nádej doňho, sa očisťuje, lebo on je čistý‘.