Zo všetkých antických kníh, ktoré kedy boli napísané, najmodernejšia je kniha, ktorá ďaleko dopredu písala veci, ktoré ešte neboli vynájdené alebo pochopené vedcami a aj výskumníkmi ale v každom ľudskom obore! Existuje len jedna taká kniha, ktorá o sebe tvrdí, že je knihou Stvoriteľa vesmíru a aj všetkého života v ňom! Už pred viac ako 3 500 rokmi obsahovala vedecké faktické prehlásenia o tom, čo sa Giordano Bruno opovážil kririzovať – myšlienku Aristotela, ktorá dosiahla v 16. a 17. storočí postavenie náboženskej dogmy.
V nej Aristotel učil, že nebeské telesá sú upevnené na povrchu plných priezračných sfér, z ktorých Zem bola tou najvnútornejšou! Giordano Bruno o nej napísal, že “je to smiešna predstava, na ktorú by mohli prísť deti, keby si začali myslieť, že keby hviezdy neboli k povrchu neba prilepené alebo pribité klincami, tak by padali na nás ako krupy”! Lenže už pred tým Biblia elegantným spôsobom jednoducho napísala, že Zem visí na ničom, alebo lepšie inšpirovanými slovami v knihe Jóba, že “Boh rozťahuje sever nad prázdnom a vešia Zem na ničom”!