Zoberme si príklad Božieho proroka Jeremiáša. On sám pod inšpiráciou napísal, čo mu o ňom povedal Stvoriteľ: ‘Skôr ako som ťa utváral v bruchu, poznal som ťa, a skôr ako si vyšiel z lona, posvätil som ťa. Urobil som ťa prorokom pre národy’! Áno, ešte pred Jeremiášovým narodením Boh využil svoju schopnosť poznať budúce veci. Tomuto chlapcovi, ktorý sa mal narodiť v kňazskej rodine žijúcej severne od Jeruzalema, venoval zvláštnu pozornosť! Teda Boh nielenže môže vedieť, čo sa stane, ale môže to aj vopred určiť, ak sa tak rozhodne. Ale predurčuje Boh údel každého jedného človeka alebo určuje počet ľudí, ktorí napokon získajú záchranu? Podľa Biblie nie! V prípade Adama a Evy to určite nebolo tak! Ale porozmýšlaj! Povzbudzoval by si svoje deti, aby sa podujali na nejaký osobný projekt s nádhernou budúcnosťou, keby si od začiatku vedel, že je odsúdený na neúspech? A varoval by si ich pred škodou, keby si vedel, že si všetko vopred naplánoval tak, aby to určite dopadlo zle? Je ale potom rozumné pripisovať niečo také Bohu? Preto môžeme povedať, že Stvoriteľ si vždy vyberá, kedy použije svoju schopnosť poznať budúcnosť a kedy nie.