Keď apoštol Pavol napísal pod inšpiráciou o pomazaných bratoch Ježiša Krista, že ’hoci sme mnohí, sme jedným telom’, rozoberal týmto spôsobom zvláštny význam chleba pre Kristových pomazaných bratov, to jest splodených duchom, zmienil sa o ‚tele‘ v istom veľmi podivuhodnom a špecifickom zmysle.
Vo svojich inšpirovaných slovách, adresovaných nielen Korintskému zboru, ale v princípu to bolo aj všetkým 144 000 pomazaným bratom Ježiša Krista pokračuje: ‘Či nie je pohár žehnania, ktorý žehnáme, podielom na Kristovej krvi? A či nie je chlieb, ktorý lámeme, podielom na Kristovom tele’? Čo to v skutočnosti znamená?
V podstate to znamená, že keď všetci pomazaní kresťania alebo bratia Ježiša Krista na Pamätnej slávnosti, ktorá sa ročne oslavuje 14-ého Nisana židovského kalendára, všetci prijímajú chlieb, hlásia sa tým k jednote, ktorá existuje v rámci zboru pomazaných kresťanov, ktorý je ako telo, zároveň s Kristom ako Hlavou.