Tak vysvetlil telóg a duchovný vedec W. Paley svoj dôvod pre vieru v Stvoriteľa: ´Keby som vo vyprahnutej pustatine našiel kameň, mohol by som logicky usúdiť, že je tam ako výsledok pôsobenia prírodných síl. Ale keby som tam našiel hodinky, asi ťažko by som dospel k rovnakému záveru´. Prečo? Lebo hodinky nesú známky konštruktéra!
Jeho názory významne ovplyvnili anglického prírodovedca Charlesa Darwina. Ale ten, na rozdiel od Paleyho začal tvrdiť, že účelné usporiadanie v živej prírode sa dá vysvetliť procesom, ktorý nazval prírodný výber. To bol argument pre mnohých neveriť v konštruktéra. Od ich času sa napísalo veľa v prospech Paleyho a Darwina.
Ale viera v Darwinovu teóriu priviedla mnohých úprimných ľudí k záveru, že ich existencia nemá žiaden zmysel. Už zosnulý vedec biológ J. Monod, ktorý získal Nobelovú cenu sa vyjadril takto: ´Človek nakoniec vie, že je sám v bezcitnej rozľahlosti vesmíru, z ktorej sa vynoril len náhodou. Ani jeho osud, ani jeho povinnosti neboli vopred určené´.
Na druhej strane autor knihy ´Veda a kresťanstvo — štyri pohľady´ povzbudzuje čitateľov, aby si predstavili vedca, ktorý navštívy imaginárnu riadiacu miestnosť celého vesmíru! Vidí tam rady ovládačov, ktoré sa dajú ľubovoľne nastaviť. Povedia mu, že každý z nich musí byť nastavený na určitú konkrétnu hodnotu, aby bol možný život.
Vedec po presnom výpočte zistí, že len malá zmena v akomkoľvek nastavení by zmenila stav vesmíru tak, že život by neexistoval! Preto astronóm G. Greenstein prišiel k záveru: ´Keď ohodnotime všetky fakty, zistíme, že tu musí pôsobiť Ktosi nadprirodzený. Je možné, že sme bez toho, žeby sme vôbec chceli, narazili na vedecký dôkaz existencie Najvyššej bytosti´?